Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Americkí nestori stoner/doom žánru poctili Košice svojou návštevou v trocha neštastný dátum finále majstrovstiev sveta v hokeji, čo ovplyvnilo aj účasť, ktorá sa dala definovať jednoduchým prívlastkom - žalostná. Nepochybujúc o víťazstve českého hokeja som si nenechal újsť jedinečnú príležitosť vidieť tak žánrovo atypickú kapelu akou BLACK PYRAMID v našich končinách je. HERMOPOLIS boli popritom vhodným komplementom koncertného priestoru, ktorý bol vyhradený tento krát v menšom klube 777, ktorý sa nachádza na poschodí tradičného Collossea.
Úvodné pochybnosti o zvuku rozptýlila inštalácia aparátov "Orange" na pódiu. Na druhej strane zamrzelo, že HERMOPOLIS začali pre publikum čítajúce snáď 20 duší hrať zhruba o 20:30, čo zmenšovalo časopriestor pre ťažiskovú kapelu večera. Hovoriť o Poliakoch ako o predkapele nie je asi celkom správne, nakoľko zahrali ekvivalentný set s veľmi energickou porciou žánrovo jasne definovaného materiálu, ktorý bol možno trocha viac smerovaný do doom oblasti. Zároveň bol obzvláštnený poriadnou porciou psychedelických prvkov aj antickou estetikou. Gitara, basgitara, bicie a vokál stačili na vytvorenie pôsobivej atmosféry v expanzívnom luxusnom zvuku. Ten bol maximálne úderný, čitateľný a podporený razantným výkonom bubeníka. Jednotlivé skladby zneli pomerne inštrumentálne, napriek tomu že som tvorbu kapely nepoznal, tak ma bez problémov strhli do svojho víru. Čas ubiehal pomerne svižným tempom a rozladil ma len zbytočne naťahovaný inštrumentálny záver, ktorý neveselo ukrajoval zo setu BLACK PYRAMID.
Tí sa dostali k nástrojom len pol hodiny pred záverečnou, čo predznamenalo podstatne skrátený set. Najnovší album od BLACK PYRAMID - "The Paths Of Time Are Vast" považujem za vrcholné dielo kapely, o to viac ma tento fakt zabolel. Nástrojové zloženie bolo identické s predchádzajúcou kapelou a zvuková kombinácia aparátu Orange a gitary Gibson LP Studio predznamenávala opäť exkluzívny zvukový zážitok. Ten sa s prvými tónmi úvodnej skladby "Bile, Blame and Blasphemy" dostavil s ohromujúcou energiou. Prvé tóny a úvodný polyrytmus mrazil a devastoval priestor. Z dôrazu na nástroje bola cítiť zohratosť kapely a prirodzené prevedenie každého detailu kompozície do živej koncertnej podoby. Valivý rytmus a expanzia zvuku bola pri nerušenom posluchu skladby poslucháčskou nirvánou, akú často na koncerte človek nezažije a ponúkla momenty, kedy sa akýkoľvek domáci posluch živému prevedeniu nedokáže vyrovnať.
S albumovou novinkou sme pokračovali aj ďalej v gradujúcom vystúpení košatou "The Crypt On The Borderlands", údernou "Take Us To the Threshold" ako aj "The Paths Of Time Are Vast", ktorá strhla naše skromné publikum do extatického tranzu vrátane členov HERMOPOLIS. Záver skráteného setu po večierke patril kratšej a staršej dynamickej kompozícii "Visions Of Gehenna", ktorú výborný zvuk posunul do inej dimenzie. Celkovo zahrali BLACK PYRAMID strhujúci set, ktorý ma pohltil a bude vo mne ešte dlho rezonovať. Osobne to bol až excentrický zážitok, kedy som bol vlastne s tak významnou kapelou na jednom pódiu a jednej úrovni, čo sa veľakrát za život nepodarí. BLACK PYRAMID si v našich končinách zaslúžia určite nejakú publicitu a dúfam, že tento report k nej mierne prispeje. Čerstvú novinku rozhodne každému odporúčam a nebudem ju mať problém zaradiť do svojho tohtoročného TOP.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.
Koncepčný album, zaujímaví hostia (Ian Anderson z JETHRO TULL, Joey Tempest z... EUROPE?!), návrat growlingu(!), orchester, hammondy, moogy a mellotron, obal od Travisa Smitha a veľa paragrafov. Čo sa môže pokaziť? Podľa prvých posluchov sa zdá, že nič!